Sila médií

Informácií ohľadom koronavírusu stále pribúda. Médiá nás denne pohlcujú novými správami, ktoré často nie sú pozitívne a mnohým tým naháňajú strach. Strach je jednou z emócií, ktoré ovládajú človeka. Je zvykom, že z večerných správ sa dozvedáme zväčša o negatívnych udalostiach, ktoré sa za určitý deň udiali. Samé havárie, vraždy, bitky, nezhody, hádky. A ešte politika. Pokúšajú sa nám nahnať strach alebo sú tieto správy naozaj to najdôležitejšie, čo by sme mali počuť? Veď nie je tajomstvom, že médiá majú na nás, ľudí, obrovský vplyv. Ani to, že bývajú často zaujaté. Podľa môjho názoru sa už aj na Slovensku formuje mediokracia. Najmä čo sa politiky týka.

Mediokracia nie je na Slovensku často skloňovaný pojem. V doslovnom preklade to znamená vláda médií. Termínom sa označujú najmä masmédiá ako televízia, rádio, tlačené noviny či elektronické denníky. Tieto masmédia môžu ovládať verejnú mienku veľmi nenápadne a efektívne. Bez toho, aby si to ľudia vôbec uvedomovali. Ovládajú ľudí prostredníctvom masmediálnej psychomasáže. Nastoľujú agendu (agenta setting), čo znamená, že určujú čo bude a čo nebude medzi hlavnými témami dňa. Masmédiá nám nielen volia témy, ale ich aj usporiadajú od dôležitejších po menej dôležité. Vyberajú nám, čo budeme a nebudeme sledovať. Už je iba na nás či sa podriadime alebo si vyberieme inú možnosť. Vlastný rozum. Vlastné selektovanie informácií. Vlastnú voľbu tém.

Pojem agenda setting prvýkrát použila dvojica Maxwell McCombs a Donald Shaw v roku 1972 v rámci analýzy postojov nerozhodných voličov v prezidentskej kampani v USA (1968). Z ich výskumu vyplynulo, že masové médiá nastoľujú verejnosti jej agendu. Samotný koncept nastoľovania agendy vychádza aj z pojmu „gatekeepingu“ a opiera sa o predstavu, že o pozornosť verejnosti súperí veľký počet tém zároveň. Najintenzívnejšie sa na nastoľovaní agendy podieľajú spravodajské masmédiá, ktoré denne vyberajú témy, ktoré považujú za dôležité.

Pojem ,,gatekeeper” v preklade znamená ,,vrátnik”. Úlohou vrátnika je filtrovať informácie, ktoré sa budú ďalej šíriť. Či už formou publikovania, vysielania alebo inou formou komunikácie. Gatekeeping sa vyskytuje na všetkých úrovniach mediálnej štruktúry. Od reportéra, ktorý rozhoduje, ktoré zdroje použije do reportáže, až po editorov, ktorí rozhodujú, aké príbehy budú zverejnené.

Médiá by mali byť akýmsi kontrolným mechanizmom pre zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sa niekedy môžu zmýliť. V tejto demokratickej spoločnosti by malo byť novinárskou primárnou povinnosťou informovať občanov o porušovaní práv a o neprávostiach.  Mali by byť hlasom pre tých, ktorých by inak počuť nebolo. Mali by byť ,,strážnym psom demokracie“. Či je to stopercentne tak, nemôžem s istotou povedať. Mnoho mienkotvorných médií vlastnia súkromné firmy a veľa súčasných novinárov je zaujatých. Často si myslia, že ich výpovede sú jediné správne. A nielen novinári, ale aj jednotlivé denníky sú neobjektívne. Ukázalo sa to najmä počas tohtoročných parlamentných volieb, keď mnohé, najmä internetové denníky, nespolupracovali s Kotlebovcami alebo boli proti Smeru. Niežeby som s ich názormi nesúhlasila, ale subjektívne názory novinárov by sa v novinách objavovať nemali. A už vôbec nie v mienkotvorných médiách.

Masovokomunikačné prostriedky sa podieľajú aj na formovaní hodnôt. Prezentujú nám ideály krásy, máme možnosť nakuknúť do životov známych celebrít a obdivovať ich navonok dokonalý životný štýl. Avšak my vidíme len to dokonalé, s čím sa s nami chcú podeliť oni. A často si vsugerujeme do hláv, že aj my chceme mať to čo oni a že aj my chceme žiť tak ako žijú oni. V blahobyte. Mať krásny dom, auto, oblečenie, chodiť na dovolenky. A samozrejme, dokonalá postava nesmie chýbať. Tieto úvahy môžu niektorých z nás priviesť k zúfalstvu, ale na niekoho môžu mať aj opačný efekt a navedú ho na tú správnu vlnu, ako urobiť zo seba ešte lepšiu verziu. Ale nezabúdajme na to, že to, čo vidíme na obrazovke, je iba konštrukcia reality, nie realita samotná. Ak však ľudia čerpajú informácie iba zo zdrojov typu Joj, Wau alebo Doma a informácie neselektujú, môže dôjsť k veľmi nežiaducemu účinku.

Polopravdy a lži sú v bulvári na dennom poriadku. Na to sme si už zvykli. Avšak za posledné roky sa klamlivé a zavádzajúce titulky článkov objavujú aj v serióznych médiách. Niekedy sa zvyknem zhroziť, keď vidím, čo niektoré denníky vypúšťajú von. Naozaj nie je na mieste, aby sa názov článku nezhodoval s jeho obsahom. Titulok by mal predsa plniť informatívnu funkciu. Práve na základe titulku sa ľudia rozhodujú či si daný článok prečítajú alebo nie.

Čo je horšie, tzv. novinárske kačice sa objavujú aj v článkoch, v televízii či v rozhlase. Novinári sa snažia podať informáciu ako prví a predbehnúť ostatných kolegov. Výsledkom toho je síce rýchla, ale neoverená, niekedy až nepravdivá informácia. Ďalším príkladom na polopravdy je zveličovanie informácií. Ak chcú médiá zvýšiť svoju čítanosť/sledovanosť/počúvanosť, často na to používajú neetické prostriedky. Zveličujú informácie, aby ich urobili zaujímavejšími a viac atraktívnejšími.

Médiá majú schopnosť vplývať na verejnú mienku, preto sa často stávajú vhodným prostriedkom politických strán a politikov na presadzovanie svojich záujmov. Neexistuje ľahšia cesta k ovládnutiu názorov väčšiny, ako využitím ,,mediálnych hier“.  Mediokracia teda funguje aj v politickej sfére. Tá je závislá od mediálnej sféry, pretože bez nej by sme o politike vedeli len veľmi málo. Vďaka nej môžu politici komunikovať so svojimi voličmi a informovať nás o aktuálnej situácii nielen doma, ale aj v zahraničí. Avšak aj tu sa stretávame s negatívnym vplyvom mediokracie. V tejto sfére funguje cenzúra. O mnohých politických škandáloch sa dozvieme ako poslední alebo nám ostanú úplne zatajené. Našťastie, vďaka nášmu súčasnému premiérovi, Igorovi Matovičovi, ktorý odhalil mnoho špinavostí a káuz, sme v obraze o trochu viac. A vďaka patrí aj ostatným čestným ľuďom, ktorí sa snažia o spravodlivosť.

Cieľom mediokracie je dezinformovať spoločnosť. Následne u recipientov dochádza k neschopnosti uvedomiť si vlastnú identitu a rozhodovať o vlastnom názore. Človek sa tak stáva ľahko manipulovateľný. Bežné praktiky mediokracie zahŕňajú podsúvanie významov, ktoré odporujú realite, zľahčovanie dôležitosti určitého javu, za súčasného zdôrazňovania nepodstatných javov. To znamená, že sa nám snažia vnuknúť názory, ktoré nie sú dôležité a naopak. Snažia sa nás zmanipulovať. Aj sa im to darí. Nemenej častými sú aj tzv. mediálne ,,popravy“ politikov, ktoré sa realizujú sofistikovaným, načasovaným a reťazovým šírením rozličných klamstiev, či poloprávd vytrhnutých z kontextu.

Ako vidíme, médiá na nás doslova dýchajú z každej strany. Sme nimi dennodenne ovplyvňovaní či už sa nám to páči alebo nie. Mediokracia na Slovensku našťastie nie je v takom štádiu ako je to v niektorých iných štátoch. Novinári by si mali uvedomiť, že ich práca, teda šírenie informácií verejnosti, by mala podliehať morálnym a etickým zásadám. Nie je správne za každú cenu pridávať informácie a ohlupovať ľud.

Dôvodom šírenia neprávd je ale často i naša nevedomosť. Mnoho ľudí berie za samozrejmé a správne to, čo počuje v televízii alebo v akomkoľvek inom médiu. Niektorým ani len nenapadne, že by sa mali nad mediálnymi výpoveďami pozastaviť a aspoň na chvíľu sa zamyslieť. Naučme sa selektovať informácie. Zvoľme si vždy minimálne 2-3 zdroje na overenie správnosti informácií a buďme ostražití. Zamyslime sa nad tým, či nás už náhodou nezmanipulovali. Nedovoľme médiám, aby vyžívali nevedomosť vo svoj prospech. Nedovoľme im vládnuť.